Vianočný pozdrav zo ZŠ na Robotníckej ulici

Vianočný stromček, medovníčky, prskavky, rolničky.  To všetko patrí k neodmysliteľným symbolom Vianoc, najkrajších a najčarovnejších sviatkov roka. Snáď najviac sa na ne tešia naši najmenší – deti. Ich rozžiarené očká a nekonečne dlhý  úsmev na tvári, keď zazvoní po večeri zvonček a Ježiško prichádza s darčekmi, by isto radi videli všetci rodičia sveta.

Vianoce a najmä Štedrý večer mali pre našich predkov a rovnako majú dodnes obrovské čaro. Kým naši starí otcovia slávili narodenie Ježiša  pri vianočnej halúzke a tešili sa zo skromno – bohatej večere, dnes si Vianoce spájame  hlavne s nakupovaním zbytočne  veľkého množstva darčekov  a hojnosť na vianočnom stole si zamieňame s prejedaním sa a plytvaním potravou. Ak k tomu pridáme ešte sviatočné  dni trávené od rána do večera pred televíznou obrazovkou a množstva odpadu zo zabalených darčekov, dostaneme obraz sviatku, ktorého hlboký význam a hodnota ostro kontrastuje so symbolom konzumu, na ktorý ho my ľudia pretvárame.

Na Vianoce sa narodil Ježiš - posol lásky a porozumenia medzi ľuďmi. Či sme veriaci alebo neverci, lásku pre svoj život potrebujeme. Preto slávme Vianoce len pre tento jeden jediný, tak dôležitý symbol každej doby.

Skúsme slovo najčarovnejšie premeniť na idylu pri sviatočnom stole, keď celá rodina pri blikajúcich sviečkach nachvíľu zatvorí do fiktívnej skrine každodenné starosti, keď pri nádherne znejúcich vianočných koledách a piesňach si zaspieva spolu, keď celý večer otec s mamou sa budú usmievať, keď deti na kolienkach mám budú cítiť teplo sálajúce zo srdca, keď ruka otcova nadlho pohladí, keď navzájom povieme si : „Ľúbime Vás...“

 Veď predsa my sami sa rozhodujeme, či budú Vianoce pre nás symbolom lásky a porozumenia s ľuďmi alebo večným pachtením po nákupoch. Skúsme pri bohato prestretom štedrovečernom stole  venovať skromnú myšlienku ľuďom trpiacim a poprosiť Ježiška o zdravie a rovnaké blaho pre všetkých bez rozdielu. Sila myšlienky je veľká a ak sa spojí s viacerými, dokáže zázraky!

V  duchu starorodičovskej tradície i modernej rozprávky , piesne i tanca sa niesla vianočná akadémia v našej škole,  kde si rozžiarené očká , úsmevy i radosť mohli rodičia vychutnať plným dúškom. Tóny huslí, klavíra i flauty vysielali lásku ku všetkým rodičom, starým rodičom, priateľom. Koledy z úst detí zneli úprimne zo srdca. Tance šepkali: „Ľúbime vás...., chceme to isté....!“ Scénky, ktoré s humorom i vážne odkazovali na to, že Vianoce deti prežívajú naplno, stále.

Príjemný podvečer zakončený tradičnou Tichou nocou, dúškom vianočného punču i medovníčkov vo všetkých zanechal nezabudnuteľný moment i odkaz Malého princa, chlapca z Exupéryho rozprávky pre dospelých: „Ľudia pestujú päťtisíc ruží v jedinej záhrade a nenachádzajú v nej to, čo hľadajú, pretože to, čo hľadajú, by sa mohlo nájsť v jednej, jedinej ruži...“

Dovoľte mi popriať, aby ste našli takúto ružu práve Vy! Aby Vás sprevádzala nielen počas  nadchádzajúcich sviatkov, ale po celý svoj  život. Aby po sviatkoch preplnené kontajnery odpadom z darčekových obalov tíško šepkali, je v nás kus lásky!

            Láska a ešte raz láska, slovo skloňované všetkými básnikmi sveta, studnica nevyčerpateľnej energie. Je liekom proti násiliu a kľúčom k tajomstvám sveta. 

Mgr. Mária Herdová